Lucia Lichvárová
Holandsko- čo moje oko videlo a ucho počulo
Som v Haagu. Teším sa na obhliadku mesta ako malé decko. Sadám na bicykel pripomínajúci starú Esku spred dvanástich rokov. To bude tým postáčaným kormaňom.
Sangviničko- cholerička extrovertnej povahy, zbožňujúca pistácie, egreše, pizzu, svetlé pivo, eidam, toasty, temperamentných a vtipných ľudí, bozkávanie, pohodovú muzičku, tanec, maľovanie, spánok, leto, písanie, cestovanie, psychologické filmy, spev vtákov a... Zoznam autorových rubrík: Čo ma oslovilo, O tebe a o mne, Zo života ľudí, Fotečky, Haluze, Uhol môjho pohľadu, Súkromné, Nezaradené
Som v Haagu. Teším sa na obhliadku mesta ako malé decko. Sadám na bicykel pripomínajúci starú Esku spred dvanástich rokov. To bude tým postáčaným kormaňom.
Ležím v hojdacej sieti, v tej takej kosoštvorcovej. Pomaly sa hojdám sprava doľava a zľava doprava. Hľadím do nebies. Na čele mi pristala kvapka po daždi. Pohodlne sa zošmykla po ihličí z vedľa mňa stojaceho stromu.
Vieš, vtedy keď sme sa zašili do tej kaviarničky na konci ulice, mal si naozaj strašné vlasy. Spomínam si. Cez seba si mal prehodenú tú čiernu mikinu s oranžovými pruhmi na pleciach. Trochu nervózne si preplietal nohami. Ale netrvalo dlho a náš dialóg začal naberať na obrátkach.
Pricestovala som SAD do PO, vo štvrtok. V piatok nemám školu. Nahádzala som zopár drobákov do automatu a ten mi „vypľul“ dva lístky.
Slnko šľahalo svoje lúče na betónovú zem. Po chvíli sa skrylo niekde za šedivé mraky. Bol pondelok. Ešte sme s kámoškou kvákali cestou na zastávku, potom sa rozlúčili. Po pár minútach predo mnou zastavila cvendžiaca električka. Nastúpila som. Rozhliadla sa, bolo voľné miesto. Tak som si sadla.
Absolútne ich netankuje, že odpadky sa už presypujú cez okraj koša a pre istotu tam ešte Fero prihodí banánovú šupku, ktorú triafa z 2 metrovej vzdialenosti, hojdajúci sa na stoličke vo vedľajšej izbe.
Boli mladí, plní nádejí do budúcna. Linda a Laco sa vzali. Do roka sa už radovali z dcérky. Čas plynul. Začali si stavať svoje hniezdočko lásky. Počiatky boli ťažké, vzájomne sa museli podopierať, aby to dokázali. Bývať vo svojom. Otec mu prenechal svoj obchod. Tak začal podnikať
Život je nuda? Nemyslím si. Určite nie. Vo všetkom všednom sa skrývajú veci nevšedné. Kto hľadá, nájde...
Ako ste víkendovali? Mne sa podarilo navštíviť obec Uhornú, v ktorej je ukrytých mnoho očarujúcich prírodných klenôt..... tak som ich nafotila...
Aj vy ste tam boli a páčilo sa vám? Ak áno, tak si poďte zaspomínať a ak nie, tak už môžete len ľutovať. No netreba zúfať, pretože tieto trhy majú vyše 50 ročnú a zároveň každoročnú tradíciu.
Obľubujete prechádzky v prírode? Ak áno, tak vás na jednu pozývam...
Bývam v miestnej časti Prešova. Na našej ulici sa vyskytuje dopravná značka, ktorá sa mi zdá viac ako len nelogická.... ZÁKAZ VJAZDU VŠETKÝCH VOZIDIEL! .....podotýkam, že naša ulica je celá obývaná...
Sú slová, ktoré ostávajú nevypovedané, niekde v kútiku duše a práve preto sú také hodnotné. Sú to slová, ktoré nepočujeme každý deň znieť v našich ušiach, skôr vidíme v skutkoch. Ty mami a ty oci ste súčasťou skutkov, na ktoré sú všetky slová chudobné. Lež moje skutky nie sú až také dokonalé, preto mi ostáva pre Vás len pár slov ...
Akosi to rýchlo zbehlo a akademický týždeň sa zrazu vyskytol skôr ako si to mnohí z nás vôbec stihli uvedomiť. Najdramatickejšia bola posledná noc pred mojím prvým maturitným dňom...
Mám veľa práce...I am sorry, dnes nie...Musíme to preložiť......sme len figúrky, ktoré sú niekým resp. niečím manipulované? Všetko spočíva len v dobrej organizácií času?.... nemyslím....treba si uvedomiť, koľko vecí robíme s láskou a koľko veci robiť musíme....rozhliadam sa po okolí a vidím stroje... nezvratný mechanizmus bez emócií, kamenných tvárí a véééééľkou hlavou starostí...