reklama

Vďaka mami, vďaka oci...

Sú slová, ktoré ostávajú nevypovedané, niekde v kútiku duše a práve preto sú také hodnotné. Sú to slová, ktoré nepočujeme každý deň znieť v našich ušiach, skôr vidíme v skutkoch. Ty mami a ty oci ste súčasťou skutkov, na ktoré sú všetky slová chudobné. Lež moje skutky nie sú až také dokonalé, preto mi ostáva pre Vás len pár slov ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
Obrázok blogu

Mami, už ako bábo som vedela, že istotu a ochranu pred vonkajším svetom nájdem v Tvojom náručí. Náručí plnom nehy, lásky a starostlivosti. Áno, viem, v noci to so mnou nebolo vždy jednoduché. Hlavne vtedy, keď som zneužívala svoje privilégium vycikať alebo vykakať sa do plienky alebo keď som plačom poukazovala na to, že raňajkovať chcem už o druhej po polnoci. Našťastie ste s ockom mali nočnú stráž a bolo o mňa postarané ako v bavlnke....fakt si to cením.

Čas plynul a s ním aj moje bezstarostné chvíľky strávené v škôlke...pamätám si, ako si nám stále pripravila oblečenie na stoličku a ráno som si aspoň nemusela lámať hlavu tak ako dnes, čo si mám dať na seba? ....bolo to fakt milé... A ako nás ocko stále nahnal po večerníčku do postele. A teraz viem, že to bolo správne. Vďaka oci, veď len prísna výchova, ale s láskou je tá správna výchova. Občas sme Vás riadne vytočili, že? Alebo keď som Mirku začala ťahať za vlasy, ona mi to vrátila, potom sme sa začali biť a Vám vlasy stávali dupkom. Našťastie ste do nášho neľútostného súboja stále zasiahli, najprv povedali milým slovom a vysvetlili a keď sme si naozaj nedali povedať, tak malé pľasknutie po dupe nám určite len prospelo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hmmm a potom začala škola. Mami si super, že si to so mnou prežila. Určite máš nervy z ocele, keďže robiť so mnou domáce úlohy, nebolo také jednoduché, že? Pamätáš ako som Ťa presviedčala, že 3-7 = 10 lebo pani učiteľka tak povedala? Chi-chi ....už vtedy bolo jasné, že som kozorožec. A potom prišli moje rôzne nehody, pády a všetky tie zlomeniny. Oci, veľmi si vážim, že si bol pri mne a učil si ma jazdiť na korčuliach....som presvedčená, že bez teba by tých zlomenín bolo určite viac. Spočítal si koľko kilometrov si sa za mnou nabehal, keď som sa učila bicyklovať?... Aspoň si zhodil brucho..cha-cha. Alebo spomínaš na sánkovačku? Váááúú, dole kopcom to len tak zafrčalo. Ozaj díky, že si ma ťahal aj hore zasneženým svahom...to boli časy.... A keď sme sa vrátili domov, na stole nás už čakal nejaký skvelý obed a ešte lepší koláčik, ktorý upiekla mamina.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kilá aj centimetre pribúdali a zrazu ma navštívil ujo Pu a teta Berta... no, vďaka Vašej naozaj kvalitnej výchove to nebolo až také crazy, že? Aj keď priznávam, že „huba hubatá“ som dodnes. Drzá....ale to už asi nevyliečim aj keď snaha tu je. Jedine ak si dám vyrezať jazyk alebo stačí len zašiť ústa? Fakt, občas to bolo neprimerané, tie moje výlevy a presadzovanie si názorov. Bola som vo vývojovej fáze, keď som sa domnievala, že len môj názor je ten najsprávnejší a že všetci mi môžu vyliezť na hrb. No proste puberťáčka, čo viac dodať? Ocko už chodil na týždňovky, čiže si ma musela zvládnuť hlavne ty. Tvoja trpezlivosť je hodná zlatej medaily. Ešte si rozmyslím, či budem mať deti, keď budem veľká. Hrozí totiž veľké riziko, že budú také plané ako som ja. Ale hlavne Ti ďakujem za to, že si mi nechala veľkú dávku slobody, vďaka ktorej som sa veľa vecí naučila aj ich pochopila. Že si sa so mnou snažila rozprávať ako s kámoškou, nie ako s dcérou, ktorej musíš dávať nejaké príkazy a zákazy... aj keď ich zopár samozrejme bolo, ale to patrí k výchove. Že si nezabudla ani na svoju mladosť a uletenosť a že ma chceš, dokážeš a vieš pochopiť, keď za Tebou prídem s nejakým vážnym „existenčným problémom“. Že dokážeš poradiť a neodsúdiš ma aj keď vyvediem nejakú volovinu....napr. ako keď som sa s Mišou natrela páleným vápnom, v čase, keď bol náš dom vo výstavbe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mami a oci, som šťastná že práve vy ste moji rodičia, že ste my dali všetko, čo potrebujem...lásku, nehu, opateru, starostlivosť....ukázali ste mi pravé hodnoty, za ktoré treba v živote bojovať, myslím, že tento výrok ich naozaj vystihuje:

 Správne vidieť dokáže človek jedine srdcom, to čo je podstatné, je pre oči neviditeľné.

 Antoine de Saint-Exupéry

.......dali ste mi dar, ktorý je nenávratný a najvzácnejší, dali ste mi život ....

......z celého srdca Vám za všetko ĎAKUJEM......

Lucia Lichvárová

Lucia Lichvárová

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Sangviničko- cholerička extrovertnej povahy, zbožňujúca pistácie, egreše, pizzu, svetlé pivo, eidam, toasty, temperamentných a vtipných ľudí, bozkávanie, pohodovú muzičku, tanec, maľovanie, spánok, leto, písanie, cestovanie, psychologické filmy, spev vtákov a... Zoznam autorových rubrík:  Čo ma osloviloO tebe a o mneZo života ľudíFotečkyHaluzeUhol môjho pohľaduSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu