Si prvým jarným kvetom v mojej váze, ktorého vôňa je tak neodolateľná a pohľad naň, tak nezabudnuteľný.
Si mojím dáždnikom, keď je sychravo a nebo plače.
Si lavína, ktorá zo mňa strháva šaty a zahaľuje ma do svojho rúcha.
Si oheň, ktorý rozpáli moje city, túžby a vášne.
Si voda, ktorá zmýva všetky bolesti, neduhy a trápenia.
Si vietor, ktorý zľahka hladí každé zákutie mojej tváre i duše.
Si zem, ktorá mi dáva istotu kráčať bez zakopnutia o kameň.
Si vodopád, v ktorom sa skryjem, keď chcem nájsť pokoj a pohodu.
Si strom, ktorý mi dáva možnosť nadýchnuť sa a žiť, nielen prežívať.
Si najvyšším štítom vypínajúcim sa v mojom srdci.
Si najhlbším jazerom, v ktorom sa zračí čistota pohľadu, ktorý preniká hlboko pod povrch mojej pokožky.
Si mesiac, ktorý svieti aj v najväčšej tme melanchólie.
Si nočná lampa, ktorá osvetľuje tieň mojich krokov...